Oceánska Kakofónia Trápením Pre Morské Cicavce

2024 Autor: Daisy Haig | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 03:13

BERGEN, Nórsko - S neustálym vrením vrtulníkov nákladných lodí, prudkým nárazom prieskumu ropy a zemného plynu a podmorským vojenským testovaním sa hladina morského hluku stala pre niektoré morské cicavce neúnosnou.

Na rozdiel od obrazu vzdialeného a tichého sveta pod morom, intenzita zvuku pod vodou za posledných 50 rokov priemerne vyskočila o 20 decibelov, čo malo pre divočinu ničivé následky.

"Zvuk je to, s čím kytovci (veľké vodné cicavce ako veľryby a delfíny) komunikujú. Takto vnímajú svoje prostredie. Pre nich je sluch rovnako dôležitý ako pre nás vízia," vysvetlil Mark Simmonds, medzinárodný vedecký riaditeľ Spoločnosť na ochranu veľrýb a delfínov (WDCS).

„Ak je príliš veľa hluku, pravdepodobne nemôžu tak dobre komunikovať,“povedal agentúre AFP koncom minulého mesiaca na margo medzinárodnej konferencie o sťahovavých druhoch v Bergene na juhozápadnom pobreží Nórska.

Škodlivým účinkom tejto akustickej „hmly“je, že zhoršuje schopnosť kytovcov, ktorí za dobrých podmienok dokážu komunikovať na vzdialenosť desiatok kilometrov (míľ), orientovať sa, nájsť potravu a rozmnožovať sa.

Podľa najnovšej štúdie môže stačiť základná premávka malých lodí, ktorá cestuje pomalou rýchlosťou plytkými vodami, na zníženie dosahu zvukov napríklad z delfínov skákavých, o 26 percent, a v prípade pilotných veľrýb o 58 percent.

Nicolas Entrup, ktorý spolupracuje s mimovládnymi organizáciami Ocean Care a Radou pre ochranu prírodných zdrojov, uviedol, že oceán sa v súčasnosti stáva pre morské cicavce tým, čím sú nočné kluby pre ľudí: „Možno by ste sa s tým chvíľu vyrovnali, ale vy nemôžem tam žiť. “

„Predstavte si situáciu, že nemôžete komunikovať so svojou rodinou, keď musíte neustále kričať,“uviedol.

Oceány sú obrovské a zvieratá, ktoré trápi zvyšovanie hladiny hluku, sa môžu samozrejme pohybovať ďalej, ale môže byť náročné nájsť a prispôsobiť sa úplne novému biotopu.

Problém je obzvlášť závažný v Arktíde, kde ľudia pri topení polárnej ľadovej čiapky zanechávajú čoraz silnejšiu zvukovú stopu, keď vytyčujú nové námorné trasy a hľadajú ropu a plyn.

„Napríklad Narwals majú úzko definované biotopy,“vysvetľuje Simmonds. „Sú veľmi prispôsobení tomuto chladnému prostrediu. Ak bude príliš hlučný, kam pôjdu?“

Rovnaký problém platí aj pre vysoko citlivú belugu alebo bielu veľrybu, ktorá migruje na severné pobrežie Kanady.

Tieto cicavce, ktoré sú schopné detekovať lode vzdialené 30 kilometrov, sa budú usilovať udržať svoju migračnú cestu cez úzke prielivy, ktoré obiehajú okolo Baffinovho ostrova, pretože riziko prepravy v tejto oblasti sa prudko zvýši, aby sa prispôsobil novému rozsiahlemu ťažobnému projektu.

„Jednoducho nevieme, ako sa niektoré druhy adaptujú, alebo či sa vôbec adaptujú,“uviedol Simmonds.

V niektorých prípadoch je rozruch spôsobený človekom smrteľný.

Používanie protiponorkových sonarov je napríklad podozrivé z hromadného hromadenia veľrýb: napríklad v roku 2002 zahynulo na cvičeniach NATO na Kanárskych ostrovoch asi 15 veľrýb.

„Keďže hovoríme o vojenských záležitostiach, nie sú k dispozícii žiadne transparentné informácie a o skutočnom rozsahu problému vieme len veľmi málo,“uviedol Entrup.

Medzi ďalšie hrozby patrí seizmický prieskum ropy a zemného plynu, ktorý spočíva v použití vzduchových kanónov na vyvolanie otrasov na morskom dne zameraných na detekciu potenciálneho bohatstva ukrytého pod nimi.

Jeden takýto projekt uskutočnený pred niekoľkými rokmi pri severovýchodnom pobreží Spojených štátov doslova umlčal veľryby plutvové - ohrozený druh - v oblasti veľkej Aljašky, čo im na dobu operácie zablokovalo schopnosť komunikovať.

Nebezpečenstvo môže vzniknúť aj z ekologickejších projektov, ako je výstavba rozsiahlych veterných elektrární na mori pozostávajúcich zo stále väčších turbín.

Bežná technika spočíva v preniknutí na morské dno hydraulickým kladivom, aby sa zasadil monopod kotviaci súčasné veterné mlyny na dne oceánu.

Toto takzvané zarážanie hromady môže emitovať hladinu hluku až 250 decibelov, čo je smrteľná dávka pre blízke morské cicavce, hoci odborníci tvrdia, že je ľahké znížiť hrozbu vytvorením clony vzduchových bublín obklopujúcich vrtné miesto.

Popri lodeníc sa však lodná doprava spojená s údržbou, kladením káblov a rozširovaním prístavnej infraštruktúry zmenšuje aj v biotopoch morských cicavcov.

„Obraz je pochmúrny, ale teraz máme vedomosti a metodiku na odstránenie niektorých problémov,“uviedol Michel Andre, francúzsky výskumník z Laboratória aplikovanej bioakustiky na Barcelonskej univerzite, ktorý koordinuje projekt mapovania hladín zvuku morského dna.

„Je napríklad pomerne ľahké potlačiť zvuky vydávané člnmi,“povedal agentúre AFP a dodal: „Stačí sa pozrieť na armádu, už vedia, ako to urobiť.“

Podľa Andreho bola Európa v tejto oblasti priekopníkom a poukázala na financovanie Európskej komisie inovatívnych riešení na zníženie hluku a vibrácií orientovaných na lode alebo SILENV.

Cieľom projektu, ktorý má 14 partnerských krajín, je vytvoriť „akustickú zelenú značku“pre lode.

Európska únia tiež pracuje na smernici o znížení hladiny hluku vo svojich vodách a dúfa, že inšpiruje ostatných, aby sa nimi riadili.